Teória rozbitých okien, ktorú v roku 1982 predstavili James Q. Wilson a George L. Kelling, opisuje stupňujúci sa negatívny vplyv, ktorý môže mať na spoločnosť zanedbávanie alebo kriminalita, ako napríklad rozbité okná alebo odhadzovanie odpadkov.
Ak sa totiž jedno rozbité okno v štvrti alebo na predmestí rýchlo neopraví, je veľmi pravdepodobné, že čoskoro potom budú poškodené aj ďalšie okná. Po prvom rozbitom okne budú nasledovať nielen ďalšie okná, ale ľudia sa budú pokúšať vlámať aj do postihnutých nehnuteľností a pokračovať tak v cykle vandalizmu a poškodzovania majetku. Je len otázkou času, kedy sa štvrť dostane do chaosu a neporiadku.
Získajte brožúru PATCHBOX
Stiahnite si našu novú brožúru o produktoch PATCHBOX zadarmo vo formáte PDF.
Mnoho rokov pred zverejnením teórie rozbitého okna Philip Zimbardo, psychológ zo Stanfordu v Kalifornii, dospel k paralelnej teórii pomocou dvoch vozidiel, ktoré zámerne opustil v dvoch kontrastných štvrtiach. Jedno opustil v kalifornskom Palo Alto a druhé v newyorskom Bronxe. Do auta opusteného v Bronxe sa vlámali len v priebehu niekoľkých hodín. Najprv bolo ukradnuté autorádio, potom rozbité okná, až kým úplne zdemolované vozidlo jednoducho nepoužívali deti na ulici ako formu zábavy. To všetko v priebehu iba 24 hodín.
Druhé auto v kalifornskom Palo Alto bolo naopak zdemolované až po týždni, keď ho Philip Zimbardo začal demolovať sám a rozbíjal mu okná. Ako očakával, veľmi rýchlo tento vzor negatívneho správania nasledovali aj ostatní v okolí.
Dospel k záveru, že aj odhadzovanie odpadkov na uliciach, pre niekoho možno len drobná nevšímavosť k svojmu okoliu a spoločnosti, môže spustiť cyklus veľmi negatívneho správania.
Ďalším príkladom je, že fajčiar sa pravdepodobne zbaví svojej dofajčenej cigarety tak, že ju odhodí na ulicu, ak vidí, že to robia aj ostatní. Tým sa cíti menej osobne zodpovedný za to, že jeho cigareta znečisťuje ulice.
Pri štruktúrovaných sieťových rozvádzačoch je to presne to isté - technici budú s väčšou pravdepodobnosťou postupovať podľa tohto vzoru a venovať pozornosť detailom, pričom budú používať riešenia na správu káblov podľa určenia.
Napriek najlepším úmyslom je však pre technikov skôr či neskôr kvôli termínom a tlakom čoraz ťažšie udržať organizovanú štruktúru.
Napríklad keď má vrcholový manažment dôležité online stretnutie a sieťové pripojenie vypadne. Technik nepochybne prijme veľmi emotívny a stresujúci telefonát, aby to "opravil". Vždy sa usilujú o to, aby pripojenie bolo čo najskôr opäť v prevádzke, a poriadne zaplátanie káblov je pochopiteľne ich najnižšou prioritou. Často si sľúbia, že sa k tomu vrátia neskôr, aby vzniknutý chaos upratali. Napriek najlepším úmyslom je to v skutočnosti často nemožné alebo príliš nákladné.
Ide o teóriu rozbitého okna na pracovisku IT. Pravdepodobnosť chaotického patchovania sa rapídne zvyšuje s každým patchom, ktorý nie je nainštalovaný správnym spôsobom. V okamihu sa skončí so zamotanými káblami, ktoré znemožňujú výmenu alebo inštaláciu nového zariadenia bez úplného odstránenia všetkých prepojovacích káblov a opätovného patchovania od začiatku.
Preto je najdôležitejšou úlohou udržať organizáciu sieťových skríň. V opačnom prípade je potrebné vynaložiť nadmerné množstvo času a peňazí na upratovanie neporiadku, ktorý neúmyselne spôsobili iní. Samozrejme, v patchovacej utópii existuje aj iná cesta, kde sa nikdy nemusíte starať o dĺžku káblov alebo zamotané káble.
Riešenie: PATCHBOX - každý kábel má presnú dĺžku, keď je potrebný, a je bezpečne uložený, keď potrebný nie je.